O výsledkoch ankety 'Koľko tajných služieb Slovensko potrebuje'.

Autor: Michal Styk | 25.5.2012 o 13:10 | (upravené 14.2.2014 o 12:50) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  96x

Podľa výsledkov ankety ktorá prebehla online v denníku SME, mi vychádza že každý tretí slovák je naivný extrémista. Respektíve, aby som bol korektný, tretina tých ktorých sa zúčastnili tejto anonymnej ankety. Presne toľko (circa 30 percent účastníkov) totiž odpovedalo, že Slovensko nepotrebuje ani jednu tajnú službu.

Dovolím si dúfať, že dôvodom pre podobné nebezpečné názory sú len výsledkom návalu jednej odpočúvacej aféry za druhou (od Pavla Ruska, cez novinárov SME, celý 'Galko business', až po poslednú 'termostat story' u Kočnerovcov), a že podobné zhubné názory sú len prechodným stavom istej časti spoločnosti. Lenže skutočnosť bohužiaľ poukazuje v poslednej dobe na fakt, že podobné 'zjednodušené' videnie sveta sa na Slovensku stalo endemickým prvkom a že začína metastázovať aj na tie najvyššie miesta.

V tomto blogu sa nejdem venovať tomu aby som robil advokáta jednej či tretej tajnej službe, a ani tu nejdem vypisovať koľko tajných služieb Slovensko či už potrebuje zredukovať, doplniť, reformovať, poprípade zlúčiť s inou. Na to si nájdem priesor možno inde. Nemá zmysel tu teraz ani argumentovať dôvody prečo som presvedčný že nie len Slovensko, ale aj iné menšie a zároveň moderné krajiny životne potrebujú tajné služby, pretože by to bola strata času. Čomu sa chcem teraz venovať je porovnať túto anketu a poukázať na podobný fenomén ktorý začína v skutočnosti naberať na obrátkach nie len v Slovenskej armáde, ale aj v iných krajinách NATO.

Počas leta minulého roka, keď bolo rozhodnuté že armáda zruší tankové vojsko a zvyšné tanky predá, objavilo sa veľa názorov že podobne by sa mali zošrotovať aj nadzvukové lietadlá vzdušných síl SR. Mnohí komentátori vyhlasovali, že Slovenská armáda vlastne ani nepotrebuje vojenské stíhačky a že jediný dôvod ponechať vrtuľníky by malo byť kvôli protipovodňovým aktivitám.

Takže si to zhrňme: žiadne tajné služby, zrušiť armádu, ponechať len 'pechotu' na odmínovanie, prehadzovanie piesku pri povodniach, poprípade nejaká EÚ peacekeeping misia. Naozaj by zaujímalo čo si podobne zmýšľajúce indivíduá predstavujú ako alternatívu (týmto ich teda pozývam napísať konštruktívne kritické argumenty k tomuto článku). Ako si máme predstaviť kto bude 'stáť na veži a bdieť'? Bude nám za prenájom služby kryť chrbát z vtáčej perspektívy napr. talianska letka, zatiaľ čo im budú kryť 'záda' američania? Je samozrejmosťou že špecializácia národných armád vo vojenských spolkoch ako napr. v EÚ, alebo NATO je prínosná s veľmi efektívnymi výsledkami. Bolo by plýtvaním vyžadovať napríklad od Luxemburska mať vo výzbroji bombardér, alebo chieť od Slovenska aby zakúpilo krížnik a pár kusov ponoriek, keďže to môžu zabezpečiť dostatočne vybavené krajiny napr. Anglicko alebo Francúzsko. Práve z tohto dôvodu, by sa mali menšie krajiny zobudiť a postarať sa o seba aspoň čo sa týka vzdušného priestoru, a týmto symbolickým spôsobom ich aspoň 'odbremeniť' od zodpovednosti za druhého. Veď nejde o veľa, alebo áno?

Ministerstvo hospodárstva rozbehlo minulý rok tzv. iniciatívu Singapur, kde si ako príklad vzalo túto krajinu na zlepšenie podnikateľského prostredia na Slovensku. Čo takto si zobrať príklad od Singapuru aj v rozpočte pre armádu? Singapur totiž dáva približne 5 percent zo svojho HDP na obranu. Plus, vzdušné sily Singapuru pozostávajú približne zo 420 strojov. U nás je to číslo 53, a klesá smerom nadol každým ďaľším rokom.

Slovensko patrí do kategórie tých najšetrnejších členov NATO čo sa týka výdavkov na obranu, ale zároveň patrí aj medzi tie ktoré sú naviac vystavené 'východnej hrozbe'. To všetko napriek tomu, že sme sa hrnuli do tohoto vojenského paktu ako zmysle zbavený. Podobne ako Litva, Lotyšsko alebo Estónsko, ktorým strážia vzdušný priestor iné krajiny NATO, z dôvodu že nemajú vlastné letecké kapacity. Otázka ktorá prichádza automaticky je, prečo by mal iný národ niečo riskovať, keď si iná nevďačná krajina nevie splniť ani základnú domácu povinnosť voči svojim občanom a záväzkom navonok?

V dávnej minulosti sa začali tvoriť prvé spoločenstvá aj hlavne kvôli tomu aby si zabezpečili osobnú bezpečnosť. Najstaršie archeologické nálezíská osád svedčia tomu že im nechýbali vysoké ochranné valy, či už z dreva, alebo neskôr z kameňa. Štáty neskôr vznikali hlavne aby zabezpečovali ochranu svojich obyvateľov. Dnešný trend najdlhšie trvajúceho vojenského paktu, hovorí paraxne o niečom inom.

Ako sa k týmto skutočnostiam stavajú bývalé politické elity? Nebohý Václav Havel spolu s Michalom Kováčom vyslali v roku 2009 Obamovi list (ktorý by bol mimochodom v inej dobe hodný označenia ako vlastizrada), aby nepozabudol na tento región a aby v ňom američania posilnili svoju vojenskú prítomnosť. Dve dekády od '89-ho, a vyslúžilí vrcholoví politici prosia o vätšie angažovanie američanov v našich zemepisných šírkach. Obludný paradox. Zaujímalo by ma prečo radšej nelobovali u domácich politikov aby dramaticky navýšili svoje výdaje na obranu, poprípade tlačiť na Brusel aby vyplnil túto fúgu. To že minulá ale aj súčastná 'vládnuca trieda' na čele s Róbertom Ficom len škrtala obranný rozpočet v minulosti (poprípade len ľahko navýšila o inflačný rozdiel, viď. Ivanov Miklošov rozpočet na rok 2012), svedčí o tom, že predstavitelia tohoto štátu sa dobrovoľne pričiňujú na korodovaní primárneho a najdôležitejšieho zmyslu štátnej zvrchovanosti.

Veľa ľudí môže namietať prečo by sa mal navyšovať rozpočet armády, keďže dlhová kríza je ešte stále prítomná a sú prednejšie iné priority. Lenže cieľ ktorému sme sa zaviazali pred vstupom do NATO plniť, že budeme dávať aspoň 2 percentá zo svojho rozpočtu na obranu sa nám nepodarilo splniť ani raz. Vrátane rokov spred roka 2008 kedy sa spustila finančná lavína.

V poriadku, keď tu máme už teda rozhodnutie že armáda musí šetrit, som presvedčený že práve vtedy by sa mal rozpočet tajných služieb navýšiť. Toto z dôvodu, aby spravodajské informácie zvýšili svoje schopnosti varovať, a tým získali čas pre svojich 'zákazníkov', resp. dorovnali aspoň do istej miery kapacitný/personálny/technický deficit armády. Zaujímavé je porovnanie rozpočtov obydvoch 'strážcov sféry'. V Spojených štátoch je pomer rozpočtu pre armádu voči spravodajskej komunite približne 10:1, zatiaľ čo u nás je to približne 20:1.* Čísla teda jednoznačne hovoria o tom že Slovenská spravodajská komunita je diametrálne podvýživená v prospech armády, aj napriek úsporným opatreniam v časoch krízy, kedy by podľa môjho názoru tieto rozpočty mali dorovnávať ako na váhach - z jednej strany ubrať a niečo priložiť na druhú.

Na koniec by ma zaujímalo, že z akého dôvodu to začína vyzerať tak že Francis Fukuyama, nebol ďaleko od predpovedania budúcnosti západnej civilizácie, keď 'nostradámoval' zpohodlnenie 'západného človeka'. V tomto kontexte sa mýlil len v tom, že zpohodlnenie a zvyk na prítomnosť iných 'strážcov pohody' sa stalo skutočnosťou len v krajinách bývalého komunistického bloku. Našťastie to neplatí pre celú západnú spoločnosť, od Paríža a Londýnu cez Washington, a kľudne až po Soul. Náš stredoeurópsky región bol svedkom a divákom v prvej rade každého veľkého konfliktu ktorý sa prehrnul týmto územím za posledných pár storočí. Kde sa berie tá naivná predstava si namýšlať že odteraz keď sme už členom NATO a EÚ sa podobné drámy nezopakujú? Zobudíme sa zo svojho 'konca histórie' až vtedy keď američania opustia NATO? Alebo až vtedy keď aj nám na Slovensku tu niečo vyletí do vzduchu? Odkiaľ sa berú tie názory že už bude len dobre, a že stačí sa len oprieť a čakať že za nás niekto urobí špinavú prácu. Už bola nejedena konferencia 'o nás - bez nás'. Len aby nabudúce nebola ďaľšia 'o tých ktorí nám zabezpečujú bezpečnosť pre nás - bez nás'.

 

 

 

 

 

* V USA rozpočet armády robí približne 700 miliárd dolárov, a 70 miliárd ide na spravodajskú komunitu 16 agentúr. Na Slovensku bolo v roku 2010 vyčlenených približne 820 miliónov eur na armádu, zatiaľ čo Slovenskej Informačnej Službe bolo zverených circa 43 miliónov eur. Netreba však zabúdať, že Vojenská Spravodajská Služba je financovaná z rozpočtu armády a teda pomer 20:1 je len orientačný.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?