Demokratický deficit voľby 'prezidenta EÚ' ako šanca sa zobudiť

Autor: Michal Styk | 28.5.2012 o 20:44 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  79x

Ubehol viac ako mesiac od znovu-zvolenia Hermana Van Rompuya do funkcie predsedu Európskej Rady, a teda úradu ktorý je neoficiálne známy ako prezident Európskej Únie. Narozdiel však od jeho prvého zvolenia v roku 2009, médiami tentoraz už nerezonovali kritické a vášnivé debaty o tom, že im bol zvolený prezident EÚ 'o nich-bez nich', čím vätšinu z nich zároveň utvrdilo v názore že je 'niečo daľšie nedemokratické v kráľovstve Belgickom'.

Herman van Rompuy možno nezastaví nikdy premávku v Ázii, tak ako to vyžadoval od EÚ prezidenta bývalý Briský Minister zahraničných vecí David Miliband, čo si ale treba uvedomiťje že, posledné čo Európa potrebuje teraz (alebo vôbec) je nejaký ďaľší populistický vyberač hlasov s aurou superstar (populistický preto, lebo každý demokraticky zvolený je zároveň aj populistický, keďže slovo pochádza od latinského populi a teda ľudu). Tak či onak, superstar show už máme (Slovenské parlamentné/prezidentské voľby) a máme aj Eurovision contest (voľby Europoslancov).


V poriadku, možno predsa len by nebolo na škodu neskôr zaviesť 'populistickú' voľbu prezidenta EÚ a to hlavne z dôvodu zvýšenia nielen záujmu o európske záujmy ale aj o politické dianie na európskej úrovni ako také. Bolo by zaujímavé si pozrieť výsledky robené napríklad Eurostatom, ak by sa robil prieskum napr. na Slovensku kde by sa dotazovali ľudí napríklad čo to tá Európska komisia vlastne je, ako funguje, poprípade ako koexistuje s ostatnými inštitúciami. Všeobecný záujem Slovákov o Európske záujmy klesá čím ďalej sa vzdaľujeme od dátumu vstupu SR do Únie (výnimku v poslednej dobe urobil len humbuk okolo Eurovalu, a vyzerá to že ešte nie je koniec). A teda, 'kočovné putovania' prezidentských kandidátov naprieč metropolami Európy v rámci campainingu by asi priblížil európske dianie európanom samotným, ale podobný proces si vie asi len málokto teraz predstaviť. A vôbec, kam sa ponáhľať? Veľa ľudí nevie, že prvý Americký prezident ktorému zvolenie predchádzalo demokratické hlasovanie más, bol John Quincy Adams v roku 1825, a teda až 35 rokov po Washingtonovi ktorý bol nedemokraticky zvolený zo svojich kolegov, podobne ako je to dnes zvykom v Európskej Rade. Som presvedčený že Európska Únia si raz bude voliť svojho vlastného prezidenta demokratickým spôsobom, ale ten čas ešte nedozrel.

V prvom rade čo by malo predchádzať každému demokratickému systému volenia si kandidáta do akejkoľvek funcie, pre správne rozhodnutie voliča, by mal na dannom území byť zakorenený najprv záujem a prehľad o politickom dianí, nech je tá funcia alebo úrad akokoľvek 'vzdialený alebo nudný'. Až potom by tu mala existovať možnosť ponechať voľbu občanom. Len na ilustráciu, v roku 2004 keď si Slováci volili svojich reprezentantov do Európskeho Parlamentu poprvýkrát, účasť bola smiešnych 17 percent. Priemer Únie bol však taktiež podriemerných 45 percent, čo je o 12 percent menej ako bola účasť v tom istom roku v Spojených Štátoch pri voľbe ich prezidenta. Čísla teda indikujú, že napriek dožadovaniu sa zmierňovania tzv. 'demokratického deficitu EÚ', skutočnosť je taká že o komplexnú a 'naďalej vzdaľujúcu sa Úniu', ľudia jednoducho stácajú záujem. 

Keď sa rodila demokracia v Aténach, občania buď poznali všetkých kandidátov po mene alebo dokonca osobne. V politike by malo ísť najprv o kvalitu a až potom o kvantitu. Na zamyslenie: prečo si pápeža volia medzi sebou kardináli, a prečo sa hlava cirkvi nevolí demokratickou voľbou všetkých katolíkov? Odpoveď je veľmi jednoduchá, a to že kardináli sami najlepšie vedia koho si medzi seba zvoliť, resp. ktorý sa bude najlepšie hodiť do nadchádzajúceho obdobia. Zubár v ordinačnej čakárni sa podobne nebude dožadovať za spravodlivé demokratické hlasovanie toho, že ktorý zub má vytrhnúť a ktorý nie. V liberálnych demokraciách a hlavne v prezidentských republikách musia existovať funkcie aj také ktoré s demokratickým spôsobom voľby nemajú nič spoločné, aby sa tak chránili pred sebou samými. Príklad bijúci do očí je rozdelenie moci, kde jurisdikcia nie je taktiež ponechaná na milosť vrtkavých nálad más.

Z tohoto dôvodu, a iných ktoré som menoval vyššie, by sa demokratické štáty mali snažiť o vytvorenie 'kvantitatívnej kvality' - a teda najprv dať priestor a čas občanom ktorý sa zaujímajú, čítajú, debatujú a potom následne aj participujú. Najprv musí existovať záujem u občanov ako taký, aby sa mohli neskôr dožadovať, poprípade si nárokovaťzmenu nielen systému. Lenže ak záujem bude klesať, demokratický deficit bude len naberať na obrátkach a nech potom nikomu nevadí že čím ďalej tým viac voľbám funkcií a úradov v rámci EÚ nebude predchádzať populistické zvolenie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?