Život nie je fér, tak prečo by mal byť futbal?

Autor: Michal Styk | 19.6.2014 o 8:49 | (upravené 19.6.2014 o 9:44) Karma článku: 2,94 | Prečítané:  461x

Aké by to boli ‘uhorské futbalové letá‘ keby najsledovanejšia športová udalosť slnečnej sústavy (však, sa treba pochváliť…) nebola sprevádzaná nadávkami, pokrikmi a vyhrážkami smerom k usporiadateľom, manažérom, trénerom, hráčom a rozhodcom samozreme nevynímajúc. Zainteresovaní si už museli dávno zvyknúť, že v období ‘slávnosti potu & výkrikov‘, kedy sa miliardy obrazoviek zafarbia na zeleno, krivdy a vášne zaplnia futbalovo-súvisiaci diskurz zo všetkých strán. Avšak čo je zaujímavé, tohtoročné rozpačitosti sa začali hneď od úvodného zápasu. 

Futbal v sebe zosobňuje množstvo vecí ktoré nás obklopujú a témy ktoré sú s ním spájané patria v spoločenských kruhoch za najkontroverznejšie, či už ide o rasizmus, korupciu, násilie, ženskú emancipáciu alebo zrovnoprávnenie gayov. Futbal je politika aj keď by ňou nemal byť. Ale je to tak preto, pretože futbal –ako najpopulárnejší šport - je zároveň aj zrkadlom spoločnosti, ktoré je presne také aké si ho danná spoločnosť zaslúži. Je to totiž aréna kde do stretu prichádzajú masy a spoločenská elita. Rimania tento fenomén nazývali ‘chlieb a hry‘, ktorý by sme dnes mohli premenovať na ‘pivo a hry‘. Avšak je tu jeden rozdiel alebo skôr posun, a to, že zatiaľ čo Rimania usporadúvali hry z dôvodu aby davy zabudli na dennodenné trampoty, politické peripetie a aby sa nebúrili, je zaujímavé, že v dnešnej dobe ‘coca-cola & hry ‘ začínajú skôr vytvárať priestor na politickú angažovanosť, resp. na vyjadrovanie nespokojnosti. Príkladom môžu byť nepokoje a demonštrácie ktoré sprevádzajú ulice Brazílie, alebo pokračujúce preverovanie škandálneho pridelenia hosťovania šampionátu Kataru (plus po situácii z Krymu tohto roka, by sa kľudne zišlo prehodnotiť odovzdanie hosťovania šampionátu aj Ruskej federácii ktorá sa rozhodla, že bude susediť s kým a kde len chce).

Futbal teda v skratke imituje život a naopak. Lenže život sám o sebe nie je fér, tak prečo by  mal byť aj futbal? Život (a niekedy aj my sami o sebe) nám kladie prekážky pod nohy, a väčšinou to býva nezmyselnými reguláciami alebo pravidlami. Také isté je to aj s futbalom. Veď sa skúsme na moment odosobniť a položme si otázku prečo hráme futbal. Veď človek nepotrebuje streliť loptu do siete aby prežil...ak by to aj tak bolo, prečo by do hry pozýval brankára a ešte k tomu aj hráčov ktorých úlohou by mu bolo v tom zabrániť...nedáva to zmysel. Bernard Suits by nám vzápätí odpovedal, že hry nám slúžia k tomu aby “sme slobodne skúšali prekonávať nepotrebné prekážky.“ Futbal, alebo podobné športy by sa dali charakterizovať ako interaktívna, cieľom-orientovaná hra, ktorá vyžaduje ďalších jedincov, ktorý môžu zasahovať alebo ovplyvňovať ostatných a tým aj celý dej. Táto definícia však podobne môže zapasovať aj na život ako taký.

V živote sa stáva veľmi často, že história sa opakuje. Vo futbale to nie je inak. Zoberme si napríklad opakujúci sa jav, kedy majster sveta z posledných majstrovstiev vyhorí štyri roky neskôr pri obhajovaní titulu. Ako príklad poslúži do očí bijúca štatistika tímu Francúzska ktorý štyri roky po tom ako dvíhal trofej, na ďalšom turnaji dal v troch zápasoch len jeden gól, a nepostúpil zo skupiny. Majstri sveta z Talianska, aj vďaka Slovenskému tímu podobne skončil len v skupinovej fáze. Na prebiehajúcom šampionáte sa podobná situácia zopakovala  so Španielmi, ktorí obhajovanie titulu spred uhorského roka skončili tragicky včera večer. Kto nemá krátku pamäť nemôže byť prekvapený. Ako povedal hráč Argentíny Juan Roman Riquelme, “Argentína je ako Messi bez Barcelony a Španielko je Barcelona bez Messiho“.

Podobne ďalší príklad ako sa história opakuje aj vo futbale poslúži fakt, že ‘bohovia’ (čítaj ako rozhodcovia) na majstrovstvách, vždy nadržiavajú  domácemu mužstvu – spomínam si ako sa Maradona nechal počuť pred šampionátom vo Francúzsku v roku 1998, že všetko je nastavené tak aby pohár zostal doma. Aj sa tak stalo. Podobne, štyri roky neskôr keď sa MS hrali v Kóreii a Japonsku, kedy Južná Kórea sa hlavne vďaka deux ex machina dostala až do semifinále. Niečo čo by aj stávkové kancelárie predtým brali ako podarený vtip. Kto pozeral minulý týždeň otvárací zápas domácej Brazílie, musel byť právom znechutený tým čo sledoval. Alebo aj nie. Záleží komu fandíte a akým spôsobom sa dajú hry nakloniť. Aj to sa dá. Tak isto ako v živote modlitbami, poprípade obetnými milodarmi. Funguje to samozrejme aj vo futbale.

Pri pomýšľaní na reformu tejto hry, prvé čo si je potrebné uvedomiť je, že tí ktorí si želajú zmenu systému alebo pravidiel futbalu, si ani možno neuvedomujú ako nedomyslené zásahy by zmena kurzu mohla so sebou priniesť. Dovolím si tvrdiť, že ak by sa pristúpilo k reforme hry v najčastejšie napádaných nedostatkoch (kde odporúčajú zavedenie videorozhodcu, zrušenie ofsajdov atď.), futbalu by to viac uškodilo ako pomohlo, resp. hra by stratila svojho ducha. Hneď vysvetlím.

Nejde tu ani tak o tisícky stratených pracovných miest rozhodcov ktorí by po zavedení videorozhodcovstva stratili svoju prácu (poprípade by sa len presunuli pred monitor), skôr by chýbal status rozhodcu ako boha, policajta a sudcu v jednom. Nie nadarmo táto hra bola vymyslená v Anglicku, ktoré ak bolo vo svojej koloniálno-imperiálnej histórii v niečom úspešné, bolo to najmä v exportovaní inštitúcií, poriadku a organizácii.*

Veď práve tým, že fanúšikovia sa rozčuľujú nad rozhodnutím arbitra namiesto toho aby sa búrili proti rozhodnutiu najvyššieho súdu, práve to robí futbal tým jedinečným, že hra stále patrí do kolónky ‘chlieb a hry‘, najmä teda vďaka svojej kontroverznosti, nedostatkom a chybám rozhodcov/kvázi bohov, ktorí sú podobne ako účastníci zápasu schopní omylu.

Keď už tak zmeny tak kozmetické, napríklad čiarová ‘šľahačka‘ nikomu vadiť nemôže, poprípade zavedenie (alebo presnejšie prepožičanie si z ľadového hokeja) pravidla, kedy by hráč ktorý dostane žltú kartu musel na desať minút opustiť hraciu plochu aby nielen vychladol, ale aby sa jeho tím dočasne oslabil. V prípade, že by sa zaviedol videorozhodca by sa mohlo stať ako v Americkom futbale, že bude hra prerušovaná každú chvíľu, keďže každý súboj o loptu bude môcť byť ohodnotený, resp. zvažovaný či išlo o faul alebo nie.

Som za pokrok ale nie všetko nové je skvelé, takisto ako nie všetko staré je nepoužiteľné. Uznám, že z pozície fyzicky-nezainteresovaného môže podobný názor naraziť na jednotlivých hráčov ktorí makajú celý zápas a pracujú na sebe roky, a potom v kľúčovom momente na vrcholnom športovom podujatí v 21.storočí ho o životný sen obere chybné rozhodnutie. Ale tak ako to býva v živote, tak aj futbal dáva šancu na reparát, kedy nakloniť kocky osudu sa dajú aj tým že zvyšný čas sa nebude danná osoba od zatrpknutosti snažiť o krivdu súperovi - okrem tej, že obráti výsledok naspäť vo svoj prospech. Poprípade, šanca na úspech je aj v ďalšom ročníku. Bez zdravého futbalového konzervatizmu by táto hra bola hraná so slúchadlami v ušiach hráčov ktorým by tréner vrieskal pokyny z lavičky, hráči by hrali so špeciálnymi okuliarmi ktoré by im v štandardných situáciách ukazovali kde je najväčšia pravdepodobnosť úspechu kopu, špeciálne senzory pripevnené na hráčoch ktoré by v reálnom čase preposielali rozhodcovi dáta, či hráča naozaj niečo bolí alebo len simuluje atď. Futbal bez zákerných faulov, imaginárnych ofsajdov, neuznaných gólov, simulovaní, božích rúk a rozhodnutí, by stratil svoj zmysel zabávať, odreagovať a prišli by sme o veľa rozhovorov o kontroverzných situáciách ktoré vďaka svojim nedostatkom robia hru takou ako je. Svetovou.

 

 

 

* Mimochodom na porovnanie, zatiaľ čo Anglické impérium zanechalo po sebe ako odkaz svoj jazyk; obchodné globálne trasy; inštitúcie, množstvo športov od futbalu, rugby, cez golf, tenis až po kriket, avšak dnešným imperialistickým (pozor nie nevyhnutne myslené v pejoratívnom zmysle) konkurentom z Washingtonu DC, sa svoje dedičstvo akosi nedarí ‘predať’ vo svete, najmä čo sa týka Amerického futbalu alebo wrestlingu. Výnimku možno tvoria filmy, hudba a medzinárodné inštitúcie, aj to s rezervami. Veď uznajte sami, zatiaľ čo Briti po sebe zanechali Hong Kong ako výstavnú skriňu kapitalizmu hneď na priedomí Číny, Američania na Kube v Guantanámskom zálive zanechávajú všetko iné len nie čo je hodné vystavovania. A presne naopak je to aj s názvoslovím futbalu ako takého. Na celom svete je to futbal zatiaľ čo v US je to ‘soccer‘. Exceptionally rediculous...

 

Na záver ešte jeden mini kvíz: Viete si tipnúť kto spolu na svojom predchádzajúcom pôsobení na futbalových majstrovstvách sveta strelil viac gólov: Messi, Xavi a Portugalský Ronaldo dokopy, alebo Róbert Vittek?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?